Chvalnovská pohodička II.

Na CHP ííí ííí som sa strašne tešila, pretože tieto preteky boli na jar veľmi pohodové, v príjemnom prostredí a v rekreačnom zariadení, kde sme prespali bola úžasná reštaurácia, kde nalievali všetko možné i nemožné a ešte k tomu výbornej značky R.Jelínek:-) Naša cesta do Chvalnova sa začala už piatok. S dadou sme sa snáď po prvý krát normálne naložili do nášho Fordíka a spolu s Nikou a Mirom, ktorí za nami išli celú cestu v tesnom závese(aby nezablúdili) sme sa vydali na cestu. Po pohodovej ceste sme dorazili do Kamínok, kde nás ale nemilo prekvapilo(resp. sme s tým aj počítali), že v chatkách, kde sme mali stráviť dve noci, sa nekúrilo asi nikdy..Našťastie ja - múdra hlavička - som s touto situáciou počítala, takže som bola vyzbrojená "halogénovým žiaričom". Zapli sme naše slabé kúrenie a vyhladovaní sme si dali úžasnú česnečku v spomínanej reštaurácii. Za ňou prišli bramboráčky s Nivou a svařáček. S dadou sme samozrejme neodolali úžasnej hruškovici s hruškou a keďže sme o nej básnili už asi mesiac, Miro s Nikou sa k nám radi pridali:-) Zuzka "Vetračka" ochutnávala rôzne druhy slivovíc, ktoré mali zvláštne mená, takže si ich nepamätám, ale tvrdila, že to chutilo ako okena cez chleba..V reštaurácii sme sedeli samozrejme do záverečnej a vydali sme sa spať, no nebolo to také ľahké, v chatke bolo asi mínus 5, takže ja som zaspať rozhodne nejakú hodinu nemohla..Ráno sme sa prebudili do krásneho dňa - pri pohľade z okna som skoro dostala infarkt - bolo nasnežené(áno, aj s tým som počítala, takže som mala jediná zimné gumy:-). Preteky prebiehali ako vždy hladko, medzi behmi sme sedeli v autách alebo sa išli zahriať do malého bufetíku. Rozhodcami boli Sašo Novak a Paolo Meroni. Stavali veľmi odlišné, ale zaujímavé parkúry. Naše výkony skončili síce takmer všetky diskvalifikáciou, no ja som odchádzala veľmi spokojná. Účel pretekov bol pre mňa vytýčený - urobiť si odloženiena štarte. Drifčo nevyštartoval z odloženia ani jeden krát skôr, neodskočil ani jednu zónu a snažil sa. Mojimi chybami vedenia sme často niekde stroskotali. Jediný problém, ktorého sa akosi nevieme zbaviť je hojdačka, ktorá Drifčovi naháňa strach a asi aj mne..Drifi je na hojde veľmi neistý, takže nás čaká pár "hojdových" tréningov.

Víkend ubehol ako voda, cesta domov bola oveľa kratšia ako tam a my už sa teraz tešíme na Chvalnovskú pohodičku ííí ííí ííí, ktorá nám pravdepodobne otvorí jarnú sezónu pretekov na tráve:-)